(19 km / 600 m)
Na zraz na stanici metra Roztyly pred výletom sa prvý dobrodružstva-chtivý účastníci začali schádzať už štvrť hodiny pred plánovaným stretnutím o 9:45. Tam už na nás nedočkavo čakal hlavný organizátor Filip. Po príchode Mirky Šafandové, asi 5 minút pred plánovaným stretnutím, sa začal počet účastníkov každú chvíľu zvyšovať, až sme sa nakoniec zišli na stanici pätnásti, ktorý sme nastúpili na autobus smerom do mesta Vlašim. Tam sme sa stretli s posledným účastníkom ktorý nám chýbal do maximálneho počtu účastníkov. K tomu sme ešte boli informovaný od Mirky o skupine o troch osobách, ktorí podstúpili rovnako výlet na Blaník, avšak nikde po trase sme ich žiaľ nestretli.
Partia ktorá sa zišla bola oveľa pestrejšia, ako zvyčajné zloženie výletu (hlavne vďaka propagácii od Mirky, ktorá zaradila tento výlet do oficiálneho programu dekanského dňa). V tejto partii boli zastúpený ako študenti, tak aj zamestnanci fakulty, rôznych zameraní, od chémie, skrz geografiu a botaniku až po finančné oddelenie fakulty.
Oproti pôvodnému plánu sme z Vlašimi pokračovali miestnym autobusovým spojom, namiesto do Louňovic pod Blaníkom, do osady Křížov, čím sme ušetrili takmer hodinu času. Po výstupe priamo na krajnicu prebehlo zoznamovacie „kolečko“, kedy bol každý účastník predstavený Mirkou a následne sme sa rozdelili podľa oborov štúdia. Následne sme pokračovali smerom k Malému Blaníku. Po ceste sme išli okolo rybníkov, ktoré sme si všimli až z rozhľadne na Veľkom Blaníku, Rytiersku lúku, na ktorej sa podľa Filipa odohrávajú boje. Alebo aspoň ich repliky.
Po výstupe na Malý Blaník nasledovalo prvé kolo kvízu – odmenou za správnu odpoveď bol kúsok Toffifee. Tu sme zároveň spozorovali, že sme stratili prvú dvojicu účastníkov. Po tom, čo niektorí z partie si vyšľapali na mrazový zrub, sme pokračovali smerom k Veľkému Blaníku. Po ceste sa odpojila ďalšia skupina, ktorá sa ponáhľala na skorší spoj domov, takže sme ostali už len jedenásti.
Na parkovisku medzi Blaníkmi sme počas kochania sa výhľadom dostali aj tip na miesto na jedenie, kde sme však nakoniec nešli. Rezne majú vraj väčšie ako tanier. Radšej sme sa odhadli na výstup nahor, ako na jedlo. Tam sme stretli stratenú dvojicu chemikov, ktorá už bola na Veľkom Blaníku a smerovala na Malý. Popriali sme si šťastnú cestu s tým, že sa ešte možno niekde stretneme. Toto sa nám ale nepodarilo.
Na Veľkom Blaníku sme mali veľkú prestávku. Využili sme možnosť bufetu a dali si nejaký nápoj, podľa chuti. Tiež sme vyšli po 107 schodoch na vrchol rozhľadne, kde sa udomácnili invázne lienky, ktoré v jednom rohu tvorili početnú kolóniu. Výhľad bol vďaka slnečnému počasiu, ktoré nás sprevádzalo celý výlet, pekný, avšak vďaka oparu nie úplne ďaleký. Stačil však na spozorovanie rybníkov, okolo ktorých sme šli, ale nevšimli si ich.
Ďalej sme pokračovali do mesta Vlašim. Po ceste sme videli repliku jedného zo základných kameňov Národního divadla v Prahe (Slepičí skála) a mali opäť možnosť hádať v kvíze, tento krát o ďalšie lokality, odkiaľ boli prinesené základné kamene divadla. Po ceste sme si porovnali aj dĺžky našich skokov so zvieratami, či rozpätie našich rúk oproti divokým vtákom. Prešli sme si geologickú expozíciu hornín pri Dome prírody Blaníku a pokračovali do Kondrace. Tam sme si obzreli kostol sv. Bartolomeja z 13. storočia a učinili zásadné rozhodnutie, že sa pokračuje do Vlašimi a nejde na maxi-rezne. Taktiež sa tam odpojili ďalšie 2 členky výpravy a pokračovali sme už len deviati. Toto číslo už bolo konečné, aj keď na jeden krátky úsek sme sa vybrali bez Mirky.
Pri príchode do Vlašimi sme obdivovali pri miestnej základnej škole monumentálne konštrukcie slúžiace na označenie priechodu pre chodcov na 3 miestach, kde za deň prejde asi 5 áut. Radšej sme sa nad tým dlhšie nezamýšľali a pokračovali do zámockého parku. Tam sme obdivovali rôzne budovy, pavilóny či skulptúry. Pri jeden, zobrazujúcej vydru, sme v Blanici zbadali nutriu. Celý úsek sme prešli veľmi rýchlo, lebo sme sa náhlili na vlak, ktorý išiel za chvíľu. Preto sme ani nešli k Starému hradu a okolo zámku len presvišťali. Našťastie všetko dobre dopadlo a vlak smerom na Benešov sme stihli, rovnako ako aj prestup na vlak do Prahy.
Celkovo tento výlet možno hodnotiť len pozitívne, či už počasím počnúc, počtom účastníkov, až po skvelú organizáciu od Filipa a Mirky, vďaka ktorým každý účastník vedel kam má ísť, pretože aj keď sa stratili, stále mali vytlačenú mapu. Dúfajme, že podobne príjemných výletov bude stále viac a viac!
Samo Rusnák